Na tmavej oblohe svietil krvou presýtený mesiac. Vietor sa okolo
ani nemihol, všade bolo obrovské hrobové ticho. Na obrovskom priestranstve boli
len dve vojská pripravené na boj. Na Severe stáli Elfovia a oproti nim na
Juhu stáli Upíri túžiaci po krvi a víťazstve.
Upír, ktorý vyzeral najhrozivejšie, sa vrátil z obhliadky
a vošiel rovno do hlavného stanu. ,,Tak čo si zistil Etriel?“ spýtala sa
jemným, ale ráznym hlasom veliteľka a čiernymi ocami , aké sa vtedy
vídavali len u démonov, a posadnutými diablom- no nikdy nie
u upírov, hľadela na Eletriela, na ktorom bolo vidno ako ho mrazí jej pohľad,
a má pred ňou rešpekt. ,,No mám taký pocit ako by chceli zaútočiť prví
a...“v tom ho prerušila veliteľka hrubým a nahnevaným hlasom ,,Máš taký
pocit?“ zavrčala a všade bolo hromové ticho. Z hlboka sa nadýchla
a pokojne no stále s obrovským nádychom zopakovala ,, Tak teda máš
taký pocit? Alebo to Vieš?!“ posledné slová už o5 kricala. Eletriel pomaly
cúval dalej od zúriacej velitelky, ako tak cúval potkol sa o malý stolík
,ktorý prevrátil a spadol aj s ním na zem.. Zopár upírov ,ktorí tam
stáli a videli co sa stalo sa škodoradostne zasmialo no ako náhle
pocítili Lilin chladný pohľad na nich všetci rázom stíchli. Eletriel sa
postavil oprášil sa a opatrne aby nenaštval Lili ešte viac zacal vraviet.
,,No ked som to obchádzal ...no vlastne Som Si Istý“ povedal rázne a presvedcivo
a pri týchto slovách sa Lili škodoradostne usmiala, otocila sa
k Eletrielovi chrbtom a vyzrela
z hlavného stanu von. V tom sa Eletriel zatváril zúfalo
a potichu dúfajúc ,že ho Lili nebude pocut dodal. ,,Takmer“ No, ale
Eletriel mal smolu, pretože Lili ho
zacula a jediným pohladom a zrazila k zemi. ,,Tak si zo mna
budeš robit Srandu?“ Hrozivo zasycala a postavila sa nad Eletriela, ktorý
už len s tažka dýchal. ,,No ked už nie si potrebný tak aspon poslúžiš ako
výstraha“. Diabolsky sa uškrnula a mávnutím ruky vrazila Eletrielo drevený
kôl rovno do srdca. Potom pozrela na Upíra vedla seba, ktorý tam len tak stál
a usmieval sa ,,Nechápem preco tu lentak stojíš a prihlúplo sa
usmievaš“ Povedala Lili nahnevaným ale nie takým tvrdým tónom, akým
sa rozprávala s Eletrielom, ale trochu jemnejším. Upír sa pozrel na
Lili a chytil ju za rameno ,,Vieš ,ako vidím nie si už tá malá upírka ,ktorá
chcela byt dobrá a tá ktorú sme musela trochu zaucit...“ nedopovie len sa
uškrnie a pozrie von a potom o5 na Lili. ,,No už si vyrástla
a pochopila sa že svet je krutý. A krutost sme My!...vidíš
sestricka všetko dopadlo tak ako malo a Dnes tú vojnu isto vyhráme. Tí
zelený Elfíkovia nemajú šacu“ Povedal posmešne a potom pozrel na Lili. Ona
tam len tak stála a vítazoslávne pozerala na obrovské vojská elfov
a upírov. ,,Bracek máš pravdu. Nemajú šancu a zvlášt kým som tu
ja....tak Drawen ideme na to.“ Lili vybehla von zo stanu aj s Drawenom
a dala prvé rozkazy a s nimi aj prvé hlavy.
Vojna trvala 2 mesiace, ale boli to tie najdlhšie dva mesiace
aké kedy kto prežil. Vytrénovaný Upírí bojovníci bojovali s Elfskými
bojovníkmi. Mágovia boli prevažne ženy , ale bojovali s plných síl.Každý
stál proti každému. Každý stál proti niekomu, každý niekoho nenávdel. Takto to
išlo stále dookola až kým neprišla tá chvíla, Chvíla na ktorú všetci upíri tak
dlho cakali. Upíri vyhrali a škodoradostne sa smiali malej hrstke elfov,
ktorá si neuvedomila, že je koniec, že jednoducho prehrali.
Lili krácala zo zdvihnutou hlavou, usmievajúc sa na upírov,
ktorých tiež nebolo vela ale prežili a zvítazili. Lili Krácala, rovno ku
Velitelke elfského vojska. Po ceste pomaly preskakovala mrtve telá
a niekedy ked si bola istá že to je elf tak telo odkopla nohou na bok aby
jej nezavadzalo v ceste. Za nou sa tahali ešte dvaja škodoradostne sa
usmievajúci upíri: Lilin bart Drawen a bratranec Spike. Spike podopieral
Drawena ktorý bol lahko zranení na nohe. Ked Lili na koniec dorazila do cielu
svojej cesty a pozrela sa z ocí do ocí velitelke elfov len sa
škodoradostne zasmiala. Zopár upírov obkolesilo elfku, ktorá sa nadýchla
a zasycala: ,,Co Chcete?“ Lili pozerala na nu bez náznaku súcitu ale
nejakého citu vlastne, mala len škodoradostný avítazoslávny pohald. Zohla sa
k elfke pokrútila hlavu a znovu sa vystrela a s úškrnom
nahlas povedala ,,Chcem len Spomienky. Tvoje Spomienky!“ Povedala rázne
a pozrela na Drawena a Spikea ktorý sa tam zatial dotiahli. Na Elfke
bolo vidno jej údiv ked jej Lili odpovedala.
Zrazu sa Elfka znovu nadýchla a znovu sa ozvala. ,,Ako si
to mohla dovolit, Lili?“Ked to Lili zacula len sa ešte viacej usmiala. ,,Mohla
som to dovolit normálne, pretože vy Elfovia si myslíte, že ste lepší ako My
a pritom ako som ti mohla ukázat nie je to tak. Lidka“ potom ako vyslovila to meno pocítila Lidinu
ruku na svojom hrdle no hned ostatný 2 upíri s tých, ktorý obkolesovali
Lidu ju cvhytili pod krk a za rameno a hned ju spacifikovali aby
nemohla Lili ublížit. Potom Drawen Lidu chytil a odtiahol ju kúsok dalej.
Lida o5 prehovorila ,,Vrátim ti to, Lili. Túto nezmyselnú hru. Zatajenú pravdu.
Smrt môjho brata.“ Lili sa len uškrnula a znovu sa naklonila k Lide
a potichu hovorila ,,Zabudla si, Lida. Vyhrala som! Mám co som si
vybojovala.“ ,,A tým je?“ spýtala sa Lida a uprene hladela na Lili
a Lili azsa na Lidu. Lida si strhla náhrdelník a oplula Drawena,
ktorý jej to hned chcel oplatit tvrdou ranou no Lili ho gestom ruky zastavila.
,,Splníme želanie našej matky- Otvoríme tu školu“ ,,A preco by
som to podla Teba mala robit?“ Lili
stíchla len sa pozrela na Drawena, Spikea a ostatných upírov
a na Lidu a potom na mesiac.
Mesiac bol oberovský a tak sito ako na zaciatku vojny mal
krvavú farbu, ktorá odrážala smrt. V tom tichu sa o5 ozvala Lida, ktorá to
co vravela venovala skôr sebe ako všetkým:
,,Pretože si moja sestra, Lili.“