Jdi na obsah Jdi na menu
 


Obrazek

Na tmavej oblohe svietil krvou presýtený mesiac. Vietor sa okolo ani nemihol, všade bolo obrovské hrobové ticho. Na obrovskom priestranstve boli len dve vojská pripravené na boj. Na Severe stáli Elfovia a oproti nim na Juhu stáli Upíri túžiaci po krvi a víťazstve.

Upír, ktorý vyzeral najhrozivejšie, sa vrátil z obhliadky a vošiel rovno do hlavného stanu. ,,Tak čo si zistil Etriel?“ spýtala sa jemným, ale ráznym hlasom veliteľka a čiernymi ocami , aké sa vtedy vídavali len u démonov, a posadnutými diablom- no nikdy nie u upírov, hľadela na Eletriela, na ktorom bolo vidno ako ho mrazí jej pohľad, a má pred ňou rešpekt. ,,No mám taký pocit ako by chceli zaútočiť prví a...“v tom ho prerušila veliteľka hrubým a nahnevaným hlasom ,,Máš taký pocit?“ zavrčala a všade bolo hromové ticho. Z hlboka sa nadýchla a pokojne no stále s obrovským nádychom zopakovala ,, Tak teda máš taký pocit? Alebo to Vieš?!“ posledné slová už o5 kricala. Eletriel pomaly cúval dalej od zúriacej velitelky, ako tak cúval potkol sa o malý stolík ,ktorý prevrátil a spadol aj s ním na zem.. Zopár upírov ,ktorí tam stáli a videli co sa stalo sa škodoradostne zasmialo no ako náhle pocítili Lilin chladný pohľad na nich všetci rázom stíchli. Eletriel sa postavil oprášil sa a opatrne aby nenaštval Lili ešte viac zacal vraviet. ,,No ked som to obchádzal ...no vlastne Som Si Istý“ povedal rázne a presvedcivo a pri týchto slovách sa Lili škodoradostne usmiala, otocila sa k Eletrielovi chrbtom a  vyzrela z hlavného stanu von. V tom sa Eletriel zatváril zúfalo a potichu dúfajúc ,že ho Lili nebude pocut dodal. ,,Takmer“ No, ale Eletriel  mal smolu, pretože Lili ho zacula a jediným pohladom a zrazila k zemi. ,,Tak si zo mna budeš robit Srandu?“ Hrozivo zasycala a postavila sa nad Eletriela, ktorý už len s tažka dýchal. ,,No ked už nie si potrebný tak aspon poslúžiš ako výstraha“. Diabolsky sa uškrnula a mávnutím ruky vrazila Eletrielo drevený kôl rovno do srdca. Potom pozrela na Upíra vedla seba, ktorý tam len tak stál a usmieval sa ,,Nechápem preco tu lentak stojíš a prihlúplo sa usmievaš“ Povedala Lili nahnevaným ale nie takým tvrdým tónom, akým sa rozprávala s Eletrielom, ale trochu jemnejším. Upír sa pozrel na Lili a chytil ju za rameno ,,Vieš ,ako vidím nie si už tá malá upírka ,ktorá chcela byt dobrá a tá ktorú sme musela trochu zaucit...“ nedopovie len sa uškrnie a pozrie von a potom o5 na Lili. ,,No už si vyrástla a pochopila sa že svet je krutý. A krutost sme My!...vidíš sestricka všetko dopadlo tak ako malo a Dnes tú vojnu isto vyhráme. Tí zelený Elfíkovia nemajú šacu“ Povedal posmešne a potom pozrel na Lili. Ona tam len tak stála a vítazoslávne pozerala na obrovské vojská elfov a upírov. ,,Bracek máš pravdu. Nemajú šancu a zvlášt kým som tu ja....tak Drawen ideme na to.“ Lili vybehla von zo stanu aj s Drawenom a dala prvé rozkazy a s nimi aj prvé hlavy.

Vojna trvala 2 mesiace, ale boli to tie najdlhšie dva mesiace aké kedy kto prežil. Vytrénovaný Upírí bojovníci bojovali s Elfskými bojovníkmi. Mágovia boli prevažne ženy , ale bojovali s plných síl.Každý stál proti každému. Každý stál proti niekomu, každý niekoho nenávdel. Takto to išlo stále dookola až kým neprišla tá chvíla, Chvíla na ktorú všetci upíri tak dlho cakali. Upíri vyhrali a škodoradostne sa smiali malej hrstke elfov, ktorá si neuvedomila, že je koniec, že jednoducho prehrali.

Lili krácala zo zdvihnutou hlavou, usmievajúc sa na upírov, ktorých tiež nebolo vela ale prežili a zvítazili. Lili Krácala, rovno ku Velitelke elfského vojska. Po ceste pomaly preskakovala mrtve telá a niekedy ked si bola istá že to je elf tak telo odkopla nohou na bok aby jej nezavadzalo v ceste. Za nou sa tahali ešte dvaja škodoradostne sa usmievajúci upíri: Lilin bart Drawen a bratranec Spike. Spike podopieral Drawena ktorý bol lahko zranení na nohe. Ked Lili na koniec dorazila do cielu svojej cesty a pozrela sa z ocí do ocí velitelke elfov len sa škodoradostne zasmiala. Zopár upírov obkolesilo elfku, ktorá sa nadýchla a zasycala: ,,Co Chcete?“ Lili pozerala na nu bez náznaku súcitu ale nejakého citu vlastne, mala len škodoradostný avítazoslávny pohald. Zohla sa k elfke pokrútila hlavu a znovu sa vystrela a s úškrnom nahlas povedala ,,Chcem len Spomienky. Tvoje Spomienky!“ Povedala rázne a pozrela na Drawena a Spikea ktorý sa tam zatial dotiahli. Na Elfke bolo vidno jej údiv ked jej Lili odpovedala.

Zrazu sa Elfka znovu nadýchla a znovu sa ozvala. ,,Ako si to mohla dovolit, Lili?“Ked to Lili zacula len sa ešte viacej usmiala. ,,Mohla som to dovolit normálne, pretože vy Elfovia si myslíte, že ste lepší ako My a pritom ako som ti mohla ukázat nie je to tak. Lidka“  potom ako vyslovila to meno pocítila Lidinu ruku na svojom hrdle no hned ostatný 2 upíri s tých, ktorý obkolesovali Lidu ju cvhytili pod krk a za rameno a hned ju spacifikovali aby nemohla Lili ublížit. Potom Drawen Lidu chytil a odtiahol ju kúsok dalej. Lida o5 prehovorila ,,Vrátim ti to, Lili. Túto nezmyselnú hru. Zatajenú pravdu. Smrt môjho brata.“ Lili sa len uškrnula a znovu sa naklonila k Lide a potichu hovorila ,,Zabudla si, Lida. Vyhrala som! Mám co som si vybojovala.“ ,,A tým je?“ spýtala sa Lida a uprene hladela na Lili a Lili azsa na Lidu. Lida si strhla náhrdelník a oplula Drawena, ktorý jej to hned chcel oplatit tvrdou ranou no Lili ho gestom ruky zastavila.

,,Splníme želanie našej matky- Otvoríme tu školu“ ,,A preco by som to podla Teba mala robit?“ Lili  stíchla len sa pozrela na Drawena, Spikea a ostatných upírov a na Lidu a potom na mesiac.

Mesiac bol oberovský a tak sito ako na zaciatku vojny mal krvavú farbu, ktorá odrážala smrt. V tom tichu sa o5 ozvala Lida, ktorá to co vravela venovala skôr sebe ako všetkým:

,,Pretože si moja sestra, Lili.“