Ako si tak pomaly kráčal/a ďalej,onedlho si narazil/a na obrovský zámok...
Bol/a si šťastný hoci cesta bola príjemná, ale konečne si dorazil do vytúženého cieľa.Zámok sa Ti veľmi zapáčil,bol obrovský...rázne si vykročil k nemu.Keď už si bol/a skoro pred dverami zastavil/a si sa a chvílku si premýšlal.
Potom si pomaly pristúpil ku dverám kde si si prečítal menovku, ktorý bola stará a trochu zošúchaná,no celá zo zlata.Stálo na nej zlatom vyryté meno: Lida Evenstar Samara de Riese.
Chcel/a si zazvoniť no vtom sa ozval zhora akýsi ženský hlas, ktorý znel sladko ako pieseň.Pozrel/a si sa hore a uvidel si tam krásneho anjela (ženu!).Anjel Ti jemne začal ropzrávať:
,,Vitaj!Ja som Eleonor.Strážkyňa tohto domu a jeho majiteľky."
Milo sa na teba usmial a opadol z Teba všetok strach a všetka bolesť,ktoré si teraz cítil.
,,Ak ideš s dobrým úmyslom a nemáš v pláne nič zlé, len kľudne vstúp,ale ak máš niečo zalubom,alebo si sem trafil zle...vráť sa späť..ukážem Ti cestu.."
